Čo máme všetci spoločné

Tretina absolventov VŠ je bez práce. Problém sústrediť sa. Učitelia štrajkujú. Neschopnosť učiť sa. Tridsitanici žijú v detských izbách. TY. Ja.

Čo máme všetci spoločné?


[iframe width=“750″ height=“450″ src=“https://www.youtube.com/embed/mHTgUDIZrcU?autoplay=1&hd=1&showinfo=0″ frameborder=“0″ allowfullscreen]

Toto video robím, pretože veľkú časť môjho života ma vzdelávací systém tlačil do aktivít, z ktorých mi naskakovala husia koža. Známky boli zlé, kreativita bola zabitá a kvôli škole som nemal skoro žiaden voľný čas.

Oveľa horšie však boli moje vyhliadky do budúcna. Bol som naštvaný. Vedel som, že ak nechcem po škole skončiť v McDonalde za pokladňou, niečo sa musí zmeniť. A to rýchlo.

Veril som tomu, že sa neviem učiť. Chcel som byť doktorom. Veľmi som to chcel, no myslel som si a žil som  v  tom, že na to jednoducho nemám.

Mal som problémy sústrediť sa na materiál, ktorý som mal pred sebou, či to bola matika, alebo literatúra. Nevedel som sa učiť veci, ktoré sa ma netýkali.

Musel som sa učiť veci, ktoré sa ma netýkali. Učitelia aj rodičia mi hovorili, že sa to mám naučiť, no nikto mi neukázal, že ako. A myslel som si, že nikdy nebudem chytrý ako niektoré spolužiačky. A že nikdy nebudem vedieť anglicky či španielsky. Pričom tá Španielčina bol hlavný dôvod, prečo som išiel práve na to gymnázium.

Učiteľom som vadil, lebo na hodinách som bol síce zvedavý a veľa som sa pýtal. No doma som sa na učenie vykašlal. Mali ma za šaša s prázdnymi rečami, dokonca citujem jedného: ,,Ty chceš byť doktor? Radšej by som sa zabil sám, akoby si ma mal operovať ty!´´

Často som chýbal kvôli oslabenej imunite. Niektorým učiteľom to bolo jedno, ale iní ma mali za flákača, dávali mi to pocítiť. Niečo som si pamätal z hodín, no ak som chýbal, tak moje známky išli veľmi, veľmi dolu.

Rodičia chceli pomôcť:,, Martin, ak sa to nenaučíš, tak sa nedostaneš na vysokú školu. Ako z teba bude doktor, keď sa to nevieš naučiť?´´

Super "motivujúce"

Bol som pod tlakom, lebo som nevedel splniť očakávania mojich rodičov, mojich učiteľov a ani očakávania moje vlastné. Kvôli tomu som sa horšie učil, z čoho som mal zase horšie známky a čo ma zase dostávalo pod tlak. A zúril som, lebo som nevedel, ako z tohto kolotoča von.

V tom čase som sledoval rôzne fóra, diskusie. Väčšinou o komunikácii, psychológii. A narazil som na fórum s témou rozvoja osobnosti, kde boli nejaké knižky a materiály.

Neviem presne čo ma tam zaviedlo, ale našiel som tam tieto knižky o tom, ako sa učiť cudzie jazyky, či do školy tak, že si môžem zlepšiť svoje výsledky, no musím do učenia vniesť systém.

A že sa dá zlepšiť koncentrácia, a že sa nemusím učiť 3 hodiny denne a pritom môžem mať vraj skvelé výsledky.

Znelo to dobre. Až priveľmi dobre.

Všetko to bolo pekné v tej teoretickej rovine, vedel som čo mám urobiť, potom som si to teda prečítal. Len tam nikde nebolo napísané, že ako to mám urobiť.

Nikto na tom fóre nemal reálne výsledky, takže som bol skeptický. Ale dalo mi to taký podnet, že vrátim sa sem na toto fórum, keď budem mať najbližšie písomku a niečo z toho teda vyskúšam.

Vedel som, že ak sa nezačnem učiť a vzdelávať tak sa môžem rovno po škole prihlásiť na úrad práce. Moja túžba stať sa doktorom zo mňa opadala s každou trojkou, či štvorkou, ktorú som dostal z písomiek.

jednotky či dvojky nikoho nezaujímali . Nezaujímali mojich učiteľov, moji rodičia to brali ako samozrejmosť a popravde nezaujímali ani mňa. Ja som sa sústredil na to negatívne. A každá zlá známka, každý neúspech zo mňa vyciciavali sebavedomie.

Ak by to tak pokračovalo ďalej, tak by som asi skončil ako troska. Tým pádom by som mohol zabudnúť aj na iné zamestnania, alebo podnikanie s dobrým zárobkom.

Boli časy, keď som bol chytrý. Intuitívne som chápal veciam, rozumel som. Vďaka tomu som mal dobré známky v čase, keď som chodil do školy, keď som nebol chorý. No rodičom ani nikomu z učiteľov to nestačilo.

V štýle: Ty si mal dve písomky na trojku, tak si trojkár naveky.

Ja som sa cítil trápne a frustrovane, lebo som sa snažil, dával som zo seba všetko, čo som vedel, všetko čo som mohol.

A výsledky neprichádzali.

Postupne ma prechádzala chuť stať sa doktorom. Začal som uvažovať nad niečím jednoduchším, že ísť napríklad na ekonomickú školu, alebo podnikať.

Na to nepotrebujem mať skvelé výsledky. Mal som možnosť pobudnúť niekoľko dní s doktorom a bavili sme sa o jeho práci. Rozprával mi o tom, ako jeho práca funguje, čo robí, s akými ľuďmi sa stretáva.

Snažil sa ma prehovoriť, aby som sa učil a stal sa doktorom, no čím viac mi hovoril o práci doktora a čím viacej sa ma snažil nahovoriť, tak tým menej som po tom túžil.

Lebo on mi vysvetlil, že táto práca by nebola pre mňa. Učiť sa 6 rokov, keď som nevedel, ako sa učiť, aby ma k niečomu pustili, potom ďalších 5, aby som získal prax a potom celý čas bojovať s byrokraciou a farmaceutickými firmami pre to, aby som mal zo seba dobrý pocit?

Lebo tá práca na Slovensku nie je reálne finančne ohodnotená. Keby som vtedy vedel anglicky, či nemecky tak by som nad tým možnože uvažoval, ale ja som fakt neveril, že vôbec anglicky budem vedieť niekedy.


V tom čase sme mali dve písomky. Z fyziky a zo slovenčiny. Učil som sa na ne a pripravoval som sa dva týždne. Vlastne jediný čas, kedy som sa na ne neučil bol ten rozhovor s tým doktorom. Drel som, makal som.

Ja som sa vzdal vtedy cvičenia, vzdal som sa on-line hier, vzdal som sa kamarátov, všetkého, aby som sa na tie dve písomky naučil, lebo som z nich chcel mať dobré výsledky.

Pripravený som prišiel do školy, dostal som do rúk test z fyziky a úplne celý som sa roztriasol, že však ja tu ničomu nerozumiem.

Nevedel som, že ako to je možné a po nejakých 10 minútach som sa upokojil, niečo som napísal, no vedel som, že toto bude zlé. Sklamaný, naštvaný a v podstate zúfalý som išiel na ďalšiu hodinu a tam sa to zlepšilo.

Písomka zo slovenčiny mi to vylepšila, zapísal som všetko, čo sa len zapísať dalo. Dostali sme A4 papiera, ja som to zapísal z jednej strany, z druhej strany. Odpovede na všetky otázky, ktoré sa učiteľka pýtala.

Vedel som, že niektoré odpovede nebudú správne. Vedel som, že to bude možno niečo medzi 1-2 a s takýmto očakávaním som išiel domov.

Na ďalší týždeň písomky opravené.

Prišli výsledky:
Fyzika- 3

Slovenčina- 4

Slovenčina že – mal som veľa rečí, ale málo faktov. Ja som sa na ten papier pozeral s otvorenými ústami celý čas, keď si trieda rozoberala správne odpovede a doktor vo mne zomrel.

Chodili mi také myšlienky po rozume, že ak sa mám ja takto učiť a mám drieť, dostávať zlé známky, alebo sa mám učiť ešte ďaleko viacej a zabiť si kompletne celý môj život tak nie, ja sa tu s týmto babrať nebudem.

Druhá myšlienka, ktorá prišla bolo paretovo pravidlo. To, na ktoré som narazil pred tým na fórach rozvoja osobnosti, fórach o komunikácii. Na týchto stránkach, kde paretovo pravidlo hovorí, že 20% správne vybraných činností vždy prináša 80% výsledkov.

Ja som si uvedomil, že ja som sa učil presný opak. Že ja som sa učil tie veci, ktoré mi prirodzene nešli. Vtedy ako som sa díval na ten papier, tú slovenčinu tak som sa zaprisahal, že ja sa budem učiť podľa paretovho pravidla, a že už nikdy nestrávim dva týždne učením sa na písomky, len preto, aby som z toho mal/nemal 5.

Lebo došlaka, 3,4. To bolo úplne zbytočne vyhodené úsilie. A že miesto medicíny bude ekonomická škola, a že budem mať povolanie, alebo podnikanie, ktoré budem mať pod kontrolou ja.

A že ho dosiahnem tým, že sa budem učiť menej ,ako hodinu denne- pravidlom 80-20. Toto mi vtedy chodilo po rozume, keď som pozeral na ten test, keď som bol naštvaný na celý tento školský systém. A na to, že ja sa snažím a nemá to výsledok, nemá to význam.

Rozhodol som sa to zmeniť.

Okey.

Kde sa nachádzam ?

??

Fajn musím splniť štandard, priemer toho 2,0 na jednom z najťažších gymnázií na Slovensku.

Prečo?

Aby som uspokojil rodičov a preto, aby som mal ja duševný pokoj. Aby som sa dostal na výšku, tú ekonomickú bez príjmačiek. Ak to zvládnem teraz, potom budem mať pokoj a kľud.

Dobre, to znie dobre, ale nemám ani poňatia, ako sa mám učiť. Iba viem, že toto sa asi bude dať nejako spraviť.

Kam sa chcem dostať?

Chcem sa dostať na ekonomickú vysokú školu, alebo nejakú inú, ktorá ma pripraví do života. Vtedy som celkom nerozumel tej irónii toho, že vysoká škola pripraví do života.

Tak nám to bolo celý čas hovorené, tak som to tak bral. Vedel som, že sa chcem dostať do stavu, kedy sa budem učiť veľmi málo.Lebo však aj v škole sme sa učili nepraktické veci.

A na druhej strane ten rozvoj osobnosti, tá komunikácia. To boli veci, ktoré boli pre mňa zaujímavejšie, a chcel som sa začať sebarealizovať a chcel som sa naučiť programovať. To by bol ideálny stav, kebyže sa môžem učiť veľmi málo, čo sa týka vecí v škole, a mať veľa času na moje vlastné záujmy.

S
 totálnym nasadením som hľadal a hltal všetky dostupné informácie o ľudskom mozgu, psychológiu učenia, pamäťových technikách, myšlienkových mapách, pamäťových palácoch, rýchločítaní.

Všetky informácie, ktoré som vedel nájsť zdarma, kúpil som si knižky, ktoré boli cenovo dostupné, nakúpil som si nové zošity, farebné perá, fixky, dokonca aj nový peračník a spravil som moju prvú myšlienkovú mapu na fyziku.

Vyzerala hrozne,  no ja som bol z nej úplne nadšený, veril som tomu, že mi pomôže si to lepšie zapamätať, a že lepšie porozumiem tej fyzike.

začal som si pracne robiť kvalitné poznámky, zapisovať všetko, čo učitelia chceli farebnými perami, presadil som sa zo zadnej do predne lavice, aby som počul, to čo mi učitelia hovoria a aby som si to rovno vedel zapísať.

A nepomohlo…

Strávil som s tou myšlienkovou mapou viacej času, ako keby som sa učil bez nej. Tvorba poznámok tiež dlho trvala a ja som si nestíhal zapisovať všetko, čo mi učitelia hovorili.

Skús hádať, ako som sa cítil vpredu medzi bifľošmi. Ja, čo moje jednotky a dvojky boli pre mňa viac menej náhoda.

Lenže ja som sa nevzdal, pokračoval som v tom, čo som začal a prišiel som na to, ako mám správne robiť myšlienkové mapy. Prišiel som na viacero vecí. Tie ti chcem teraz ukázať.

Ako hovorím, prišiel som na to, ako mám správne robiť myšlienkové mapy a robil som ich tým, že som začal v strede A3 môjho veľkého zošita, aby som mal dostatok priestoru na zapísanie si celého učiva, všetkého toho, čo mi učiteľ hovoril.

Mojim úsilím bolo vždycky učivo zapísať na jednu dvojstránku tak, aby som ho mal vždycky kompletne pred očami, keď som sa naň díval, aby to nebolo rozlezené po viacerých stranách, pretože keď som mal celkový ten obraz stále pred očami, oveľa lepšie som potom rozumel tým veciam, ktoré sme preberali.

Či to bolo v škole, alebo to bolo z videí, na internete, potom neskôr, čo som sa učil tak vždycky som sa snažil dávať nejakú tému, názov tej témy do stredu.

Keď budeš robiť ty myšlienkovú mapu, začni v strede, dáš tam ten ústredný bod, okolo ktorého sa tvoja myšlienková mapa bude točiť.

A v tomto prípade je to biológia sústavy. A to čo som ja robil ďalej a to, čo chceš ty robiť ďalej je, že budeš rozvetvovať túto myšlienkovú mapu tak, aby to vyzeralo organicky.

Medzi mechanickým alebo fádnym spôsobom a toto je rozdiel, toto je spôsob na pravej strane, takzvaný organický, ktorý vyzerá, že to robil človek a nie stroj.

Žiadne rovné hviezdice, lebo to je všetko fádne, to je všetko rovnaké, ale pekné chápadlá. Ďalší spôsob, ktorým som robil myšlienkové mapy bolo, že som začal vetviť hrubými vetvami a tie som potom robil tenšie a tenšie, ako keď strom má hrubé konáre a potom ich má postupne tenšie a tenšie, ako sa rozvetvuje, tak sa rozvetvovali moje myšlienky, tak sa rozvetvovali myšlienkové mapy.

Tu vidíš do jedného kúta išla nervová sústava, do druhého tráviaca, do tretieho endokrinná. A túto myšlienkovú mapu som následne rozvetvoval, dopisoval ďalšie veci fixkou, ceruzkou a následne, keď som mal túto myšlienkovú mapu hotovú, tak som ju zobral domov.

A doma, keď som sa z nej učil, tak som si z nej spravil veľmi veľkú farebnú mapu. Do nej som dopísal aj veci, ktoré sme v škole preberali, neskôr keď som chýbal.

Vznikla z toho mapa na myslím, že to bola jedna A3, alebo neviem či nie dve A3, kde som zhrnul kompletné učivo biológie za celý polrok, čo mi zabralo v zošite asi nejakých 18 strán, tak toto celé som zhrnul na jednu myšlienkovú mapu. Oveľa lepšie sa mi z toho učilo, lebo to bolo prehľadné, lebo som vedel, čo s čím súvisí. Lebo to bolo logické. Lebo to bolo zorganizované.

No a toto kreslenie ma začalo baviť. Tie farebné poznámky, ktoré som si písal od slova do slova, tak tie som vymenil za grafy, tabuľky, takého myšlienkové mapy a všetky zbytočné slová, ktoré učiteľ rozprával v nejakej ultra dlhej poučke v štýle že:

,,Pre štát je charakteristické suverénne mocensko -politické postavenie v politickom systéme spoločnosti, hierarchická štruktúra a tak ďalej.´´ Tak tu som vynechal všetky zbytočné slová, zakreslil som si vzťahy medzi jednotlivými tými slovíčkami a nakreslil som si obrázky pre jednotlivé slová, pre ktoré sa dali kresliť obrázkami.

A týmito obrázkami som viac vyjadril ako celými vetami. Moje poznámky, alebo poznámky, ktoré by mi pred tým zabrali polovicu A4 som teraz zapísal na dva, tri riadky, kde bolo občas obrázok, občas znázornený vzťah a občas tam bola myšlienková mapa.

Usporiadal som si proces učenia aj týmito poznámkami ale predovšetkým som spravil niečo, čo by sa dalo nazvať school managment. A to bolo niečo úžasné. Ja som si spravil tabuľku, do ktorej som zapisoval všetky známky, ktoré som dostal. Tak som vždy vedel, kde hrozí riziko zlej známky alebo zlej odpovede.

A na základe tejto tabuľky som vedel, že kde mám pridať a zase na druhej strane, že na čo sa môžem vykašlať, a že ktorý predmet už viacej nepotrebuje moju pozornosť. Ak si chceš takúto tabuľku spraviť, tak toto si zapíš -Kľúčom je vytrvalosť.

Musíš si zapísať naozaj každú známku, ktorú dostaneš, aby si mal kompletný prehľad. Keďže som mal toto, učil som sa menej, ako kedy predtým a odkedy som toto používal tak sa mi naozaj podarilo mať tie známky v rozmedzí 1, 2, 3. A stále to bol ten priemer na 2 celá, odkedy som to začal používať.

Začal som tvoriť pamäťové paláce. Bleskovo a rehotajúc sa som sa naučil učivo. Najprv to bol dejepis, ktorý som sa učil nejakých 15 minút, kde predtým by som sa to učil hodinu, alebo hodinu a pol. Zapamätal som si prvý balíček kariet.

A chcem ti ukázať, že ako som spravil tento pamäťový palác, ako môžeš ty urobiť pamäťový palác a učiť sa zaujímavo, učiť sa zábavne. Vyskúšame to na reálnom príklade, reálneho učiva a poviem ti, ako funguje pamäťový palác a zapamätávanie si, ukladanie si do pamäťového paláca, alebo tvorba pamäťového príbehu.

Následne budem čítať kúsky  z toho učiva, ktoré si spoločne budeme ukladať do pamäte a budem ti rozprávať spôsob, ktorým si to ja zapamätám do pamäťového paláca, alebo do pamäťového príbehu.


Čo od teba chcem?

??

Chcem od teba, aby si si predstavil cestu , po ktorej chodievaš často. Aby si si uvedomil, že na tejto ceste sú nejaké body, ktoré sú orientačné. Ja mám pamäťový palác, kde vychádzam z domu, a dole na konci ulice je autobusová zastávka, potom je prechod, potom je pumpa, potom je veľmi dlhý chodník s bilboardami po ľavej strane.

Následne je druhá pumpa, prvá je Shellka, druhá je Slovnaftka, pokračujem ďalej. Je tam kruhový objazd, cez ktorý prejdem, ďalšia autobusová zastávka a pokračujem ďalej, most cez rieku, zastávka pri dome mojej priateľky, idem ďalej.

Chcem od teba, aby si si predstavil takúto cestu, po ktorej chodievaš a na tieto orientačné body budeme umiestňovať jednotlivé predstavy, ktoré budem ja hovoriť a ty budeš počúvať. Budeš počúvať a budeš si to ukladať do pamäte, do  pamäťového paláca. Ak ešte nemáš pamäťový palác, máš dve možnosti.

Buď zastavíš toto video a spravíš si takúto ulicu, alebo prejdeš si nejakou ulicou, ktorú poznáš. Alebo budeš iba počúvať to, čo ti budem hovoriť a budeš si to predstavovať a snažiť sa nadviazať jednu predstavu na druhú.

Dôležité je to, aby si si predstavoval to, čo ti budem hovoriť, prežíval to všetkými svojimi zmyslami. Poďme na to učivo. Hugolín Gavlovič bol predstaviteľom barokovej literatúry, tvoril v období, ktoré sa nazýva ústup barokovej literatúry, 1750-1780.

Ako si toto zapamätám?

Mne je jasné, že Hugolín Gavlovič tvoril pred Štúrovcami, pretože sme ho preberali pred Štúrovcami a na základe toho, čo je neskôr  v tom diele rozobrané, mi je jasné zhruba, že ktoré roky to boli a ja by som mal problém s tým názvom, že ústup barokovej literatúry.

Ako si to zapamätám?

Vytvorím si predstavu niečoho , čo už mám spojené so slovom barok a literatúra ústupu. So slovom barok mám spojenú predstavu bucľatého anjelika. Lebo, keď som bol v barokovom kostole, tak som to tak videla, to mi uviazlo v pamäti. To je moja predstava pre barok, bucľatý anjelik, taký celkom smutný.

Predstavím si takýchto anjelikov na mojom prvom mieste v pamäťovom paláci na tej mojej autobusovej zastávke, predstavím si ich tam 1000 vedľa seba, ako stoja na knihách. A keď idem oproti ním, tak začnú ustupovať. Oni ustupujú, oni sa ma boja, odchádzajú preč. To je môj ústup barokovej literatúry.

Pokračujem ďalej. Hugolín konkrétne písal didakticko-reflexívnu poéziu, ktorá sa orientovala na kratšie básne mravoučného charakteru, poukazovali na negatívne javy spoločnosti. Tie negatívne javy, to sa rozoberie neskôr to je jasné.

Rozumiem tomu, že reflexívna, nejaké úvahy, lebo to som si pamätal z hodín, lebo viem, že reflexia znamená úvaha. A to, že to boli kratšie básne, mravoučného charakteru, viem z toho, že tam rozprával nejaké ponaučenia, ktoré z toho vyplývali. Teraz k tomu samotnému jadru, ktoré si treba zapamätať.

Napríklad písal o nedostatku peňazí a o ich požičiavaní. Ako si toto zapamätám, ako si toto uvedomím? V mojej predstave, v mojej ulici, v mojom pamäťovom paláci si na druhom mieste predstavím peniaze, ale predstavím si iba pár špinavých centov.

Predstavím si stôl s rodinou v tom historickom období, drevený stôl v chatrči, v chajde, kde je rodinka,  chudobných roľník a všetci sú smutný, pretože na tom stole majú posledné eurocentíky. A manželka narieka a potom manželka kričí na manžela, že preboha čo si to spravil, že ty si požičal peniaze susedovi a on ich nevrátil.

A zatiaľ čo táto predstava trvá veľmi dlho opísať, v skutočnosti sa v mojej mysli udeje v priebehu jednej alebo dvoch sekúnd, kedy si ju naplno uvedomím a naplno prežijem. Keď budeš robiť ty pamäťové paláce, tak ti to bude trvať najprv dlhšie, 5-10 sekúnd, ale zapamätáš si to natrvalo.

Zapamätáš si to dlho. Budeš si to pamätať možnože ešte aj o rok, túto predstavu, alebo o dva. Neskôr, keď to budeš trénovať sa ti ten čas bude samozrejme skracovať. Pokračujeme ďalej. Hugolín písal o vojnách, ďalšia zastávka, môj chodník.

Predstavujem si tam sedliakov z toho historického obdobia, tie predstavy volím tak, aby mali súvis s ďalšími vecami, ktoré boli v tom diele. Predstavujem si tam teda tých sedliakov s vidlami, s nejakými palicami, ako bojujú proti ich pánom na koňoch.

Ja viem, že to neboli tie vojny, o ktoré sa jednalo, ale toto je moja predstava o vojny, a predstavujem si ako tí páni na koňoch strieľali do roľníkov, ako roľník naberá vidlami koňa aj s celým jazdcom, čím je to bláznivejšie, tým si to lepšie zapamätáš. Pokračujem ďalej, písal o sociálnych nezrovnalostiach.

Toto je abstraktná vec, keď sa na to pozrieš na prvý krát, ale keď si to predstavíš, tak sa to veľmi dobre zapamätáva.

Ako si predstavuješ sociálne nezrovnalosti?

Predstavíš si ich tým, že vidíš roľníka chudobného, smutného s tými vidlami a na druhej strane vidíš veľkého tučného nejakého statkára, ktorý má okolo seba tri ženy a je luxusne oblečený , má drahé hodiny Braitlingy a smeje sa tomu roľníkovi, ktorý nemá ani na chleba.

To je krásny príklad sociálnej nezrovnalosti. Píše o nespravodlivosti. Súvisí to aj s tou prvou predstavou, viac som si to zapamätal na základe tejto prvej predstavy, tej sociálnej nespravodlivosti, preto to teraz nebudem prechádzať ďalej.

Ďalej rozoberám negatívne ľudské vlastnosti. Lakomstvo- znovu predstavím si chatrč, toto historické obdobie a predstavím si toho káčera , káčera Donalda, toho bohatého, čo mám veľký trezor a mal tam veľké množstvo peňazí, a s nikým sa nechcel deliť.

Nepamätám si jeho meno, tak tohto si predstavím v tejto chatrčí, ako je , ako pláva v peniazoch, ako sa s nikým nechce deliť. Ďalej písal o lenivosti, super predstavím si. Tá chatrč je pre mňa predstava asociácia toho historického obdobia, toho 18. storočia, takže si túto chatrč predstavím na ďalšej zastávke pamäťového paláca, už som myslím, že na kruhovom objazde, alebo už na ďalšej zastávke.

Predstavím si v tejto chatrčí leňochodov, ako si vylihujú, ako sa vyvaľujú, ako tam leží roľník, ako tam leží ten Hugolín Gavlovič a nič sa mu nechce, nechce sa mu písať.

Pokračujem ďalej, alkoholizmus. To sa dá veľmi dobre predstaviť, nachľastaní roľníci, nachľastané manželky, nachľastané deti, 19 promile. Čím je to bláznivejšie, čím je to absurdnejšie, čím ej to zaujímavejšie, tým lepšie sa to predstavuje.

Je tu veľa ďalších vecí, ktoré by som mohol rozobrať, ale myslím, že ty si už pochopil tento spôsob, tento pamäťový palác, ktorý som používal ja, ktorý som využíval ja na to, aby som si zapamätal veci, ktoré spolu nemajú a nemusia mať vôbec žiaden súvis. Ale ktoré si jednoducho potrebuješ zapamätať, kvôli tomu, lebo to máš na teste, alebo kvôli tomu, lebo je to jednoducho dôležité.

Ako pokračoval môj príbeh, ako pokračovali moje dni plné učenia? Naučil som sa sústrediť. A to mi dosť pomohlo dostať sa do toho stavu, že áno, super, učím sa a celkom je mi to dobre a viem sa to naučiť. Ako som sa naučil sústrediť veľmi jednoducho.

 

Dodržal som tento vzorec:

K- koncentrácia, sústredenie sa
Z- tvoj záujem v absolútnej hodnote. Môže byť hladný aj záporný
N- Návyk
V- Vôľa
P- Podmienky

Potrebuješ mať kladný záujem alebo záporná záujem o tom, čo sa snažíš dosiahnuť. Čím väčší záujem máš, tým sa ti lepšie sústredí.

Musíš cítiť nejaké emócie, byť nadšený pre to tvoje samotné učenie. Jedná možnosť je tá, že sa učíš vec, ktorá ťa baví, druhá možnosť je tá, že sa učíš spôsobom, ktorý je zábavný, ako bol ten pamäťový palác. Môžeš mať záporný záujem, záporné emócie.

Napríklad závisť je záporná emócia, chceš aby tebe niekto závidel? To je úplne iný level motivácie. Veľmi dobre funguje. Nie je pozitívny, nie je morálny, ja neviem čo. Ale funguje, je efektívny. Ďalej. Návyk.

 

Ako sa koncentrovať na písanie?

Píšeš každý deň?

To je smiešna otázka. Robíš to každý deň pri písaní, ale zapájaš desiatky svalov, robíš veľmi jemné, veľmi precízne pohyby, to je obrovský problém pre ľudí, ktorí písať nevedia a nikdy to nerobili.

Máš niečo v čom si dobrý? Tam nemáš problém sa sústrediť. Tvoj cieľ je ísť, vytvoriť si návyk a stať sa v tom návyku dobrý. Pripravujem rozhovor s človekom, ktorý mňa osobne naučil meniť návyky, tak že sa máš v priebehu najbližších týždňov na čo tešiť.

Vôľa sústrediť sa. Ak nemáš návyk, tak vôľa je to, čo musíš použiť, aby si sa naštartoval, aby si si ten návyk učiť sa vybudoval.

A potrebuješ priaznivé podmienky. Môžeš mať silné emócie, mať návyk byť namotivovaný, naplno rozbehnutý, ak nemáš pokoj a klud, ak nemáš zošiť tak ti to bude úplne zbytočné. Chyby pri sústredení. Ktoré som mal ja a o ktorých chcem aby si vedel, chcem aby si sa ich vyvaroval.

Začnem citátom:,, Kto vie presne stanoviť svoje ciele, obvykle ich dosiahne, lebo neplytvá zbytočne energiu na márne snahy a zbytočné konflikty.´´ To povedal čínsky mudrc Lao- c. Ja ti chcem povedať toľko, že naša hlavná chyba pri sústredení sa je, že sa ako študenti sústredíme na niečo, čo nemôžeme ovplyvniť .

S ohromnými dávkami emócii vieme riešiť to, čo nám vadí a čo nijako nezmeníme, nadávame na všetky učiteľky, na správy, na Fica, na vládu, na to, že hrá zlá hudba, pričom je nám toto nadávanie nanič.

 

Ako to napravíš?

Zober tie záporné emócie, tú nenávisť, ten hnev, bež sa učiť a povedz si, že ty to ukážeš tej učiteľke, svini, že ty jej to natrieš, darmo ťa ona štve, ty jej ukážeš, že si lepší ako je ona. Vzbuď v sebe silné emócie, vytvor si návyk, zožeň si všetko, čo potrebuješ a vyber si čas, kedy ťa nikto nebude vyrušovať.

Ja som si uvedomil, že školský vzdelávací systém je v troskách. Začal som sa hádať s ľuďmi v mojom okolí, lebo som vedel, že ja sa nechcem učiť hovadiy. Ako mal som všetky tieto nástroje k dispozícii, učil som sa, ale stále mi to vadilo. Uvedomoval som si, že všetko, čo je v škole robíme a všetko, čo sme v škole robili sa dalo robiť inak, lepšie.

Učiť sa cez video, prestať sa učiť fakty, ktoré sa dajú vygoogliť, robiť testy pre mňa samotného a nie pre to, aby si učiteľ overil, či som sa ja od slova do slova naučil to, čo on chcel. A kebyže si robím testy pre seba samotného, tak by sa to neriešilo opisovaním.

A uvedomil som si to, že nám nikto nikdy nepovedal, že učiť sa dá aj inak. Mali sme hodinu o tom, ako sa učiť. To bolo niekedy na začiatku prvého ročníka a učiteľka hovorila také veci, ako-  vyvetrajte si okno, učte sa, keď ste odpočinutý, nikdy mi to nepomohlo.

Začal som vážne spochybňovať autoritu mojich učiteľov, riaditeľa a aj vysokej školy na ktorú som sa chystal. A stále som v hlave riešil to, že kam mám ísť na školu, že ktorá škola produkuje reálne výsledky, ktorá škola mi dá vzdelanie, ktoré mi umožní buď si nájsť skvelú prácu, alebo odcestovať do zahraničia, alebo začať podnikať.

A nevedel som na Slovensku takúto školu nájsť. Technicky smer vtedy pre mňa nepripadal do úvahy, to som si neveril a čo sa týka humanitných predmetov tak tam som takú školu nevedel nájsť. Uvedomil som si, že samovzdelávanie je ďaleko efektívnejšie, ako keď mám informácie naservírované učiteľ.

Čo som s týmto poznatkom spravil?

??

Ako pokračovalo moje učenie a moja frustrácia a môj boj so vzdelávacím systémom?

O tom ti poviem v ďalšom videu, kde tiež rozoberiem problémy, ktoré som na mojej ceste za skvelým učením stretol. Ako som ich vyriešil, ako ich môžeš vyriešiť aj ty. Veľký problém, ktorý prišiel a s ktorým som si nevedel dať rady – rozoberiem riešenie na tento veľký problém.

A následne ti vysvetlím, ako sa učiť strategicky a čo máš robiť, ak niečomu nerozumieš, keď sa to učíš.

 

Teším sa na teba v ďalšom videu, zatiaľ choď a pretoč si túto časť videa, v ktorej som rozoberal konkrétne návody, choď daj ich do praxe, vyskúšaj ich.

Daj mi vedieť dole v komentároch, že čo hovoríš na môj príbeh, čo hovoríš na vedomosti, ktoré som ti dal v tomto videu.