Čo máme všetci spoločné 2

Tretina absolventov VŠ je bez práce. Problém sústrediť sa. Učitelia štrajkujú. Neschopnosť učiť sa. Tridsitanici žijú v detských izbách. TY. Ja.

Čo máme všetci spoločné?


[iframe width=“750″ height=“450″ src=“https://www.youtube.com/embed/vA9inQxRLMM?autoplay=1&hd=1&showinfo=0″ frameborder=“0″ allowfullscreen]

Ahoj tu je Maťo Hlinka a v tomto videu ti poviem, ako pokračuje môj príbeh. Rozoberiem problémy, ktoré som zažil na mojej ceste k rýchlemu učeniu, a ktoré zažívaš aj ty. Znovu ťa naučím niečo  nové, naučím ťa, ako tieto problémy vyriešiš.

Kde sme to minule skončili?

??

Rozprával som ti o tom, aké som mal v škole problémy a prúsery, aký som bol zúfalý, aký som bol naštvaný a frustrovaný, a ako som našiel niečo, čo mi prinieslo nádej.

Ako som narazil na spôsoby rýchleho učenia, efektívneho vzdelávania, a ako som sa začal správne učiť. Ukázal som ti to, čo mi pomohlo a naučil som ťa robiť myšlienkové mapy. Ukázal som ti, že kreslenie v poznámkach je vynikajúca vec pre rýchlejšie pochopenie.

Ukázal som ti, ako si usporiadať učenie, ako vytvoríš pamäťový palác, ako sa koncentrovať. Výborne. Čiže všetky tieto veci teraz používam v praxi.

 

A ako to pokračuje? Pomáha mi to?

Jasné, úplne fantasticky, konečne rozumiem tomu, čo sa učíme. Aspoň mám ten pocit, moje sebavedomie stúpa, získavam prvé 1 za málo roboty, hlavne vďaka tým pamäťovým palácom, cítim sa chytrejší a viem, že mám ešte na viac.

Chalani v posilke sú spokojní, že ma vidia, lebo ja som konečne prestal vynechávať tréningy, konečne som tam začal chodiť pravidelne.

Mám voľný čas na online hry, znovu na Traviane spravujem tri účty po 20 dediniek. Ale teraz mám k tomu dobre známky. A cítim sa super. Žeby som sa pustil do toho programovania, nad ktorým som rozmýšľal? To by šlo, však mám na to voľný čas? Mám. Super.

Chcel som vedieť, kam sa až dá zájsť s mojou lenivosťou. Že mať priemer 1,7 a učiť sa 20% času, to šlo. To mi vychádzalo podľa nových známok mi to takto vychádzalo, ale čo takto mať priemer 1,9 alebo 2,0 a učiť sa len 5% času? Hej?

Čo takto sa neučiť, keď som chorý a ležím doma, lebo však na Traviane mám 22 dedinku na mojom hlavnom účte, a waw a prišla ďalšia nová hra, však tu musím mať. A mal by som si preopakovať, keď idem do školy?

Ale nie, však poďme do mesta, už som zdravý.

V pondelok idem do školy a cez školu to dobehnem, však ja viem ako sa mám učiť, ja to všetko zvládnem. No spätne som prišiel na to, že zháňanie poznámok a učenie sa zo zošitov druhých ľudí mi vždycky niečim smrdelo.

A že ten čas som mal radšej využiť na získanie kompletne iného zdroja informácie napríklad so stránky khanacademy. Úplne fantastické by pre mňa bolo samoštúdium, dostanem tému, zistím si o nej čo najviac, pochopím to z iného uhľa pohľadu, nechám si to vysvetliť úplne inými slovami až potom si doučko s niekým ,kto bol v škole a vie, čo z toho chce učiteľ.

Možnože, žeby mi to trvalo rovnako veľa času, možnože trochu viac. Ale ďaleko lepšie by som rozumel ďalším učivám. Mal by som solídnejší základ, ako len to od učiteľa. Čo ma netešilo, bol fakt, že mi na pol roka z matiky vychádzala trojka.

Do šľaka, ako matika a trojka? Však z tohto idem maturovať, veď to je dôležité. Chcem vedieť úplne najviac, chcem ísť na ekonomickú školu, potrebujem matiku. A však mňa to baví.

Mňa matika sama o sebe baví, ale čo z toho, keď mi to učiteľka nevysvetlila. Vedľa v triede učiteľ,  u neho majú všetci majú jednotky. U nás v triede sú trojky bežné, jednotky zriedkavé a ona po nás kričí, že my sa nevieme učiť.

Dobre, keď toto riešim, tak nič nevyriešim. Dám si doučko u Jara z posilky. Super nápad, máme doučko. Jaro mi za 4 hodiny vysvetlí celé polročné učivo, a na tomto som úplne pochopil to, ako funguje paretovo pravidlo, že áno stačí to vysvetliť správnym spôsobom a žiak to veľmi rýchlo pochopí.

A tiež som pochopil aj dôležitosť správneho výkladu. Že nie je učiteľ ako učiteľ.

Idem na písomku takto, že všetkému rozumiem úplne natešený a dostanem trojku.

A ja že čo? Že toto je ako možné? Že toto sa ako stalo?

Čo už, život ide ďalej. Nevadí. Znovu chodím, alebo nechodím do školy, lebo však často bývam chorý a kašlem na matiku, lebo od tej učiteľky sa mi to učí povedzme že ťažko. Viem, že keď budem mať doučko u Jara, tak mi to vysvetlí, nechám si to vysvetliť lepšie.

Idem na to doučovanie, mám doučovanie a znovu dostanem trojku. Nechápem, čo sa deje. V tomto bode začínam mať taký strach z odpovedí a testov. Hlavne tých matematických, že čo ak to není celkom tak, že sa viem rýchlo učiť.

No január prišiel, mali sme testy, skúšky, polročné obdobie, učil som sa na všetky ostatné predmety a naučil som sa. Mal som tam ten strach z odpovedí, z testov, ale známky sa ukázali byť dobré, ale po chvíli som na to učivo zabudol. Vyfučalo mi to z hlavy.

A zistil som, že ničomu z toho učiva nerozumiem do hĺbky. V kombinácii s tou matikou mi sebavedomie začalo klesať. A bol som úplne rozhodený, že čo sa to sakra deje. Nerozumiem tomu. Začal som sa učiť programovať, ale keďže som v tom vôbec nemal jasno, nešlo mi to už v začiatkoch, tak som na to nemal ani chuť.

Čo ma dorazilo bola Španielčina, lebo ja som išiel na gympel kvôli tomu, aby som sa tam naučil dobre po španielsky a zistil som, že po dvoch rokoch neviem zo Španielčiny vôbec nič. Že známky mám síce fajn, že mi vychádza priemer 2. , ale že absolútne neviem rozprávať po dvoch rokoch, čo som tu.

A nerozumiem tomu, že keď si chcem pozrieť niečo po španielsky, alebo prečítať článok, tak tomu nerozumiem. A ide ma úplne roztrhať od toho, že ako je toto možné.

Záver. Síce som mal priemer v pohode, ale som zdrvený. Stále sa cítim na figu. A nevyriešil som problém so sústredením sa tak, ako som si myslel, lebo mám problém sa do toho učenia pustiť a do toho učenia dostať.
Mám druhý problém, vydržať pri tom, lebo ma stále niečo vyrušuje.

Či už facebook, alebo podobne. Som bol tak zdrvený, keď sa toto dialo, že som ani neuvažoval and tým, žeby sa to nejako dalo vyriešiť. A šiel som si radšej čítať knižky o rozvoji osobnosti, o podnikaní, o biznise.

A našiel som na nete zbierku kníh o biznise po anglicky. Chlapík marketingový expert tam vysvetľoval, že ako funguje spájanie súvislostí v procese učenia kreativity. Čo sa biznisu týka, tak rozprával o tom, že ak chcem v biznise vytvoriť niečo nové, potrebujem sa vzdelávať, spájať nové poznatky so starými.

Tak im porozumiem do hĺbky a vytvorím niečo nové. A čo som si z toho odniesol ja je, že je lepšie sa k informáciám po ich prezretí vrátiť znovu.

Zapracovať na pochopení až keď už mám, až keď som s nimi oboznámený. A až potom ich skúsiť dať do praxe. Pritom neustále testovať, že či je to správne a upravovať chyby, vyleštiť ich a tým pádom, keď odstránim všetky chyby, tak to budem vedieť. Budem to vedieť správne.

A čo som si všimol bolo, že on mi vysvetľoval dosť abstraktné veci. Ale veľmi dobre som ich pochopil, nakoľko on ich vysvetľoval skrze množstvo metafor a množstvo praktických príkladov. A jednu vec povedal aj dvoma aj troma spôsobmi. A ja som to pochopil, len čo som ho čítal.

A naučil ma ešte jednu vec time managmentu. Naučil ma ako sa sústrediť a všetky veci dokončiť načas v stave prúdenia. Ja som si uvedomil, že kurník toto bol ten chýbajúci krok k sústredeniu. To ma naštartovalo.
Znovu som prebehol všetky knihy, všetky kurzy a články, ktoré som kedy na tému rýchle učenie čítal.

A všimol som si veci, ktoré som predtým vôbec nevidel. A pochopil som. To čo mám robiť, čo si musím spájať nové poznatky so starými. A vytvárať si siete vedomostí, spájať nové siete vedomostí so starými.
Ja som mal tieto siete pred očami celý čas a nevidel som to.

Tak ako máš myšlienkovú mapu a vetví sa ti, tak ako máš neurón a on má tie svoje vetvy, tie svoje chápadlá, tak presne takto musím ísť a musím vytvárať siete mojich vedomostí a spájať nové poznatky so starými na základe týchto štruktúr.

A že na pochopenie abstraktných vecí použijem metafory, praktické príklady, alebo ja sa na to pozriem z iného uhľa pohľadu, využijem iný zdroj informácii, alebo si to nechám vysvetliť inými slovami.

A zistil som, alebo pochopil som, že keď sa budem učiť nejakú novú vec, keď budem získavať poznatky z novej oblasti, tak v nej musím ustavične hľadať podobnosti zo znalosťami, spomienkami, zážitkami, ktoré už mám. A v škole nás toto nikdy neučili. V škole nás učili presný opak.

Učiť sa každé zvlášť a je úplne jasné, že prečo to nefunguje-  do riti aj so vzdelávacím systémom.

 

Čo ďalej?

No spravím si rituál, ktorým sa dostanem do toho stavu prúdenia, naučím sa všetko, čo budem potrebovať, pokým budem v tom stave, akože okey.

 

Znie to dobre, ale dostanem sa do neho večer pred skúškou? Keď som v strese?

No vyskúšal som to. Ako to dopadlo?

Vynikajúco, dostal som sa do stavu prúdenia a všetko učenie som zvládol ani som nevedel ako. A teraz ti ukážem tu na to máš, ako som to spravil. Ak ti nie je jasné, čo je stav prúdenia, tak stav prúdenia je neprerušovaný tok myšlienok, kedy sa sústredíš na jednu vec v jednom čase a ty nevnímaš to, ako plynie čas.

Tvoje myšlienky prúdia bez prekážok a bez zastavenia. Spravíš si rituál, zbavíš sa vyrušovačov. Toto je kontrolný zoznam podľa ktorého ja idem, podľa ktorého pôjdeš aj ty. Zapíš si ho v takomto poradí.

Vypni si telefón, vypni si facebook, ale nie tak, že zavrieš kartu, ale tak, že sa odhlásiš cez lokout. Vypni všetky notifikácie, všetky aplikácie, odhlás sa z twiteru, odhlás sa zo všetkých ostatných sociálnych sieti a daj si slúchatka.

Pusti si hudbu, nech je tá hudba bez slov, môže byť klasická, aj keď ja osobne preferujem nejakú hudbu, ktorá je viacej nabitá energiou. Energetickejšia, najnovšie počúvam Skrilexa alebo dnb, ak chceš typ.

Vysvetli svojej rodine, že keď máš slúchatka v ušiach, a keď máš pred sebou zošit alebo knihu, tak že ťa nemajú vyrušovať, pretože ty sa učíš preto, aby si mal lepšie známky. Preto aby si ich potešil, aby oni mali radosť. Tak nech ti vtedy dajú sakra pokoj.

A že ak niečo chcú, tak nech ti to napíšu na  papier, nech ti to napíšu na lístok. Pretože ty behom chvíľky si aj tak budeš dávať pauzu. Vysvetlím toto. Nauč ich, že keď sa učíš, keď máš slúchatká, tak ťa nemajú čo vyrušovať.

Tak isto ako športovec má rituál pred podaním výkonu, že sa rozcvičí, ty budeš mať tento rituál, že sa zbavíš pred učením, alebo pred duševnou prácou všetkých vecí, ktoré by ťa mohli vyrušovať. No a potom pôjdeš podľa pomodoro metódy.

Vezmeš si stopky a nástroj, ktorý potrebuješ, papier, zošit, počítač, vyčleníš si čas. Pomodoro hovorí, že maximum 25 minút. Vyberieš si jednu aktivitu, ktorej sa budeš venovať počas týchto 25 minút napríklad, že učím sa biológiu.

A napíšeš si na žltý, ružový, nejaký farebný lístoček pred seba, že robím túto aktivitu, učím sa biológiu a tým, že toto napíšeš tak tvoja koncentrácia sa zhmotní na ten tento kúsok papiera, ktorý máš teraz pred sebou.

A nastavíš si stopky a venuješ sa tejto aktivite. Ja som toto isté spravil teraz, ako som nahrával toto video. Mám pred sebou žltý lístok, nahrávam video, umožnilo mi to rýchlejšie sa dostať do toho stavu prúdenia, rýchlejšie sa koncentrovať na to, čo je teraz dôležité.

Keď si nastavíš stopky, tak tie stopky ťa tlačia – ukončiť to načas a nerobiť všetko možné iné, čo by ti do toho mohlo prísť. A keď 25 minút prejde, tak si dáš pauzu. Vstaň, daj si na chvíľku pohov, poprechádzaj sa, ľahko si zacvič.

A následne si dáš ďalšie pomodoro jednotky, ktorými zhltneš celé svoje učivo, celé svoje učenie. Vždycky, keď toto používam, produktivita rastie hore. Vždycky, keď toto z nejakého dôvodu prestanem používať, tak moja produktivita klesá. Využi to.

Čo používam ďalej?

??

Učím sa strategicky, podľa toho, ako mi ten chlapík naznačil, tak sa učím v jednotlivých fázach a teraz ti ukážem, že ako to ty spravíš. Na základe toho, že ako som to spravil ja.

Učím sa v týchto fázach s odstupmi medzi jednotlivými fázami, tie odstupy majú niekoľko hodín, niekoľko dní a niekedy to je, že všetko naraz, ale cieľ je mať tam odstup- ideálne aspoň jednu noc, aby mal tvoj mozog čas uložiť si tie novonadobudnuté poznatky do pamäte a na základe toho, ďalší deň sa ti bude učiť lepšie.

Prvá fáza je, že najprv zozbieram všetky informácie o téme, ktorú sa idem učiť. Určím, čo treba pochopiť, čo treba uložiť do pamäte cez pamäťový palác, čo treba zažiť v predstave, čo treba zakresliť a začnem od toho najjednoduchšieho.

Najprv vybavím pochopenie, keď pochopím to, o čo sa jedná tak sa mi bude učiť jednoduchšie, lebo tomu budem rozumieť. A potom rozširujem moje obzory ukladaním si informácii, porovnávam nové poznatky s tým, ako súvisia s mojim modelom chápania, ukladám ich do pamäte cez pamäťový palác.

Prežívam ich, kreslím ich, táto fáza trvá cca najdlhšie, ale v praxi to môže byť niekoľko,  maximálne hodín.

Štvrtá fáza je, že testujem či to tak naozaj je v praxi a overujem si, že či sú moje poznatky také, ako je napísané v poznámkach, ako je napísané v knihách, vraciam sa späť k zdroju informácii. Robím si testy na nete, alebo konzultujem učivo so spolužiakmi, ľuďmi, ktorí sú odo mňa starší, skúsenejší, s učiteľmi.

Toto je to, čo som zabudol spraviť v prípade tej mojej matiky. Myslel som si, že im rozumiem, ale v skutočnosti som im nerozumel správne a mohol som byť úplne nadšený, mohol som prvú fázu spraviť úžasne, ale keď som nevyriešil pochopenie, keď som to pochopil zle a následne som rozširoval obzory, ukladanie informácii do pamäte, úplne zlým spôsobom, tak som mal na teste trojku.

Čiže toto je to, čo ty chceš spraviť, učiť sa tým, že najprv zozbieraš informácie, potom vyriešiš pochopenie, potom na to tvoje pochopenie nabaľuješ ostatné veci a dôležitý krok, skontroluješ si, že či je toto správne.

Piaty krok použiješ to v praxi. Na teste, v škole, v živote.

Ja som začal používať tento spôsob, učiť sa strategicky a odrazu som prišiel na to, že učivu rozumiem naozaj do hĺbky, že ho viem uplatniť kedykoľvek chcem, že ho viem tak, ako chceli moji učitelia, že ho odrecitovať ho o pol noci naspamäť ako otčenáš.

A cítim sa chytrejší, ako kedykoľvek predtým, lebo ja viem, že mi už toto nikto nezoberie. A na základe toho moje sebavedomie ide hore s každým ďalším nadobudnutým poznatkom. Cítim sa úžasne s každým ďalším nadobudnutým poznatkom, a teším sa z toho, že sa učím.

No ak niečomu nerozumiem, tak jednoducho hľadám iné zdroje, ak nerozumiem tomu, čo mi ten učiteľ hovoril, tak sa spýtam spolužiaka, nájdem si to na google, nájdem si to na wikipédii, pozriem si stránku khanacademy.

Sú tam tisícky videí, alebo si to pozriem na iných webových stránkach a keď mám tento základ, tak potom idem na doučovanie a pýtam sa toho doučovateľa, učiteľa, že či som to pochopil správne. Čo bude treba na písomke. Čo chce odo mňa učiteľ.

Vytváram metafory a hľadám prirovnania, aby som lepšie porozumel abstraktných veciam. Chcem od mojich doučovateľov, aby mi vysvetľovali učivo inými spôsobmi. Aktívne si pýtam od nich iné uhly pohľadu, chcem, aby mi to rozprávali inými slovami, pretože, keď mi to povedia 3krát odlišne, tak je to ďaleko, ďaleko pochopí, ako keby mi to povedali raz a potom by mi toto isté opakovali do koliečka dokola.

Ak ti niekto povie definíciu a ty jej nerozumieš, a chceš, aby ti to vysvetlil ďalej a on ti to zopakuje druhýkrát, hlasnejšie, alebo tichšie. Tak to ti nepomôže vôbec, to pochopenie vznikne vtedy, keď ten učiteľ, alebo tvoj spolužiak použije jazyk, alebo slová, ktoré používaš ty a povie ti to spôsobom, ktorým to ty chceš počuť, a dať ti také prirovnanie, takú metaforu, že ty to v momente pochopíš.

A čo mi toto prinieslo?

Bez vedomého úsilia sa učím jednoduchšie. Keď sa učím strategicky a rozumiem veciam skutočne im rozumiem do hĺbky viem, prečo to tak funguje, tak mi trvá kratšie čítať knihy. Rýchlejšie chápem súvislostiam a často krát na prvýkrát rozumiem niečomu, čo som predtým v živote ani raz nevidel.

Bez mojej snahy, že preskočím druhý krok stratégii učenia, lebo to tie veci rovno chápem a iba si rozširujem obzory.

A waw, žeby som bol predsa len chytrý a inteligentný? Že po tom všetkom, čo som prešiel, žeby som bol predsa len chytrý a inteligentný?

No odpoveď na túto otázku ti dám v treťom diely videa.

 

Čo sa dozvieš ešte ďalšie?

??

Dozvieš sa záver môjho príbehu, ukážem ti ako som dopadol, ako som skončil. Veľmi dobre. Alebo veľmi zle. Konečne ti poviem, čo máme ty, ja a ostatní mladí ľudia spoločné.

Možnože to už tušíš, ale ja si myslím, že táto odpoveď ťa na 99 % prekvapí. Dám ti morálne poučenie, ktoré z tohto príbehu vyplýva a ponúknem ti tiež moju pomoc, ako aplikuješ tieto veci do praxe.

Teším sa na teba v treťom videu.